Zero waste Tipy & Triky #2 - Tašky a sieťovky

Druhý Zero waste tip & trik, ktorý ti predstavím, rozhodne nie je ničím prevratným. O tom, koľko benefitov prináša nosenie vlastnej tašky na nákup si počul/a už hádam tisíckrát. No nosíš si vlastné tašky aj na zeleninu, ovocie či pečivo? Tento Zero waste swap považujem za jeden z najúčinnejších, aké som vo svojom živote doteraz zaviedla.

Náhrada jednorazových nákupných tašiek

Nahradiť nepotrebnú spotrebu jednorázových nákupných tašiek viete tak, že si jednoducho prinesiete vlastnú. Či už bude textilná, papierová alebo plastová. Tento článok nebude o boji proti plastovým taškám. Plast nie je nepriateľ, jeho nadmerná spotreba je. A preto, ak máš svoju Billa igelitku, ktorú používaš zas a znovu – skvelé, len tak ďalej!

Toto možno viacerých prekvapí, ale plastová taška v porovnaní s bavlnenou alebo papierovou alternatívou má oveľa nižšiu celkovú uhlíkovú stopu – teda množstva emisií, ktoré sú s ňou spojené v priebehu jej celého životného cyklu – uvádza štúdia dánskeho ministerstva. [1]

Je to hlavne preto, lebo bavlna má vysokú uhlíkovú stopu, je nerecyklovateľná a na jej výrobu sa spotrebuje veľké množstvo vody, ornej pôdy i hnojivá na podporu rastu. Jej pozitívom je, že pochádza z obnoviteľných surovín, je viacnásobne použiteľná, biologicky rozložiteľná a ľahká.

Papierová taška nie je tak odolná (ľahko sa pretrhne a premočí). Výroba papiera z dreva je tiež spojená s tvorbou omnoho väčšieho množstva odpadu než produkcia plastovej tašky z ropy. [2] Kvôli ich výrobe sa navyše vyrubujú stromy, ktoré by inak mohli absorbovať už prebytočné množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.

Ja osobne plastové ani papierové tašky nepoužívam, mám zopár textilných, ktoré obmieňam a verím, že mi budú slúžiť ešte veľa rokov. Po zisteniach pri písaní tohto článku už aj reálne musia :D. Vlastním dve, ktoré som dostala v uvítacom balíčku na konferenciách a dve, ktoré som si kúpila. Ak by som však vedela to, čo dnes, novú by som si už nekúpila.

No tak čo teraz – používať plastové tašky alebo ich alternatívu? Plast rozhodne nie je prírodný materiál, vyrába sa z ropy a v prírode sa rozkladá stovky rokov. Síce majú plastové tašky najmenšiu uhlíkovú stopu, ale ich množstvo je rozhodne problémom. Ročne dávajú obchody do obehu 100 miliárd tašiek, pričom viac ako 8 miliárd z nich skončí v riekach a jazerách alebo ako odpad pohodený na uliciach a v prírode.

Tašky, ktoré sa dostanú do mora, často skončia v útrobách morských zvierat a vtákov, pre ktoré sú často fatálne. V Severnom mori sa v žalúdkoch 94 % vtákov nachádza plast. Na opačnom konci Európy, pri pobreží Toskánska, plastové tašky predstavujú 73 % odpadov z plastu, ktorý vyzbierajú rybárske lode.

Moja rada – použi čo máš. Ak máš doma 15 igelitiek, tak používaj tie až do roztrhania, aby si im tak pridal čo najvyššiu možnú hodnotu. Po dožití ich nezabudni zrecyklovať, ak sa to dá alebo použi namiesto sáčku do koša.

A keď ich raz minieš, popýtaj sa vo svojom okolí alebo v swap skupinách, či niekto nemá nazvyš znovu využiteľnú tašku, či už plátenú alebo napríklad pevnú z recyklovaných plastov. Verím, že nájdeš niekoho, kto ich má zbytočne veľa a aj tak dookola používa tri tie isté. Alebo môžeš využiť tašky vyrobené z recyklovaných materiálov napríklad zo starých tričiek alebo iného oblečenia.

Čo sa týka finančného hladiska, keďže sú tašky na nákup od roku 2018 v obchodoch spoplatnené a niektoré reťazce dokonca úplne vyradili zo svojho sortimentu tenké LDPE tašky [3] alebo plastové tašky celkovo [4], spravme si menší prepočet. Dajme tomu, že jedna igelitka stojí najmenej 10 centov. Ak nakupuješ 2x týždenne (len do jednej tašky) po celý rok len cena tašiek sa vyšplhá na sumu 10,40 € a spotreboval/a by si presne 104 plastových tašiek. Bavlnená taška, ktorá ti určite vydrží viac ako rok ťa pritom vyjde niečo okolo 5 €.

Spoplatnenie ľahkých plastových tašiek prináša svoje výsledky. Podľa štúdie Európskej komisie sa na Slovensku v roku 2010 spotrebovalo ročne 466 ľahkých plastových tašiek na obyvateľa. Za rok 2018 to bolo už len 17. [5]
Ministerstvo životného prostredia SR

A takmer by som zabudla, keďže už nenakupujem takmer nič v obchodoch okrem potravín, ale toto isté sa vzťahuje aj na nákup oblečenia, elektroniky alebo domácich potrieb. Povedz nie ponúkaným taškám!

Náhrada mikroténových sáčkov

Spoplatnenie tašiek spomínané vyššie sa netýka veľmi ľahkých plastových tašiek t.j. mikroténových sáčkov, ktoré sú aj naďalej zdarma dostupné, avšak len v zákonom stanovených prípadoch. Zakázané je ich poskytovanie na účely iné ako je hygienické balenie zeleniny, ovocia a pečiva. [6]

V dnešnej dobe už množstvo ľudí chodí do obchodov so svojimi vlastnými taškami. Tento istý princíp sa však dá aplikovať aj na mikroténové vrecká.

V prvom rade, pri niektorých potravinách vôbec sáčky netreba použiť. Buďme úprimní, mikroténový sáčik slúži približne 20 minút kým prídeš z obchodu domov. Verím, že tie banány, pomaranče, avokáda či dokonca mrazené balené produkty túto cestu vydržia bez ujmy.

A pri produktoch, ktoré ochranu potrebujú (jablká, papriky, šalát, …) už existujú ekologickejšie, znovu využiteľné alternatívy.

Dostupné sú rôzne vrecúška, ktoré si môžeš kúpiť alebo dokonca sám/a vyrobiť! Potrebuješ na to len starú záclonu, nožnice, ihlu a niť a kúsok stužky (video), prípadne šijací stor pre zjednodušenie (video). Takto po domácky vyrobené sieťovky vieš kúpiť aj od šikovných ľudí na sashe.sk alebo aj v rôznych chránených dielničkách (napríklad v mojej obľúbenej pezinskej dielničke) a podporiť tak dobrú vec.

Zaujímavou alternatívou je napríklad Frusack, ktorý je vyrobený z jedinečného materiálu na báze kukuričného škrobu, takže poskytuje super alternatívu k bavlne.

Ak by ťa náhodou nepresvedčilo environmentálne hľadisko, tak netreba zabúdať ani na to zdravotné:

Plast sa vyrába chemickým procesom z ropy, uhlia alebo zemného plynu. Bežní ľudia si myslia, že tzv. igelitky a mikroténové vrecká sú pre človeka neškodné. Problém však nastáva pri pôsobení tepla na plast, keď sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol. Preto by ste v letnom období nemali vystavovať plastové obaly prílišnému slnečnému žiareniu.
šéfka komunikácie Envi-pak Silvia Nosálová